Nedávno, v jednom z mojich blogov, som písal o najpoužívanejších jazykoch sveta. Momentálne sú v prvej trojke čínština, španielčina a angličtina. Je to práve angličtina, ktorá je často označovaná ako „lingua franca“, a teda globálny dorozumievací jazyk. Momentálne sa používa vo všetkých sférach globálnej komunikácie. Od diplomacie, politiku, obchod až po cestovný ruch či šport. Ako ale angličtina vznikla a odkiaľ vlastne pochádza?
Korene angličtiny siahajú do prvých germánskych jazykov. Konkrétne do západogermánskych jazykov. Z tejto skupiny sa postupne vytvorila aj samotná nemčina a holandčina. Svoju úlohu pri vývoji angličtiny zohrala aj francúzština a latinčina. Napríklad latinské slovo pictura má v angličtine tvar picture. Francúzske slovo annuel má anglický tvar annual.
Na začiatku stála „Old English“ alebo „stará angličtina“. Tento druh angličtiny priniesli na britské ostrovy v 5. storočí prisťahovalci zo severnej Európy, hlavne z oblasti Dánska, južného Nórska a severného Nemecka. Kmene Saxov a Jútov prekročili severné more a usadili sa vo východnej časti britských ostrovov. Z tohto obdobia sa v angličtine zachovalo už len pár slov ako napríklad strong alebo water.
Angličtina stredného veku sa na britských ostrovoch začala objavovať po roku 1066, a teda po okupácii britských ostrovov normandským kráľom Viliamom I. Ten po bitke o Hastings získal anglický trón a zaviedol na britských ostrovoch prísne pravidlá, ktoré mali dopad aj na vývoj samotnej angličtiny. Francúzština bola vyhlásená za oficiálny jazyk na britských ostrovoch, a dokonca aj britská šľachta si vraj musela svoje mená zmeniť na francúzske. V angličtine sa začali vytvárať rozdiely v sémantike určitých slov. Napríklad slovo beef označovalo teľa, ktorým sa živili normandskí aristokrati, cow označovalo hovädzí dobytok chovaný britskými sedliakmi. Veľa anglických slov z tohto obdobia pochádza práve z francuzštiny, ktorá sa používala pri písaní náboženských a politických textov.
Moderná angličtina sa začala objavovať v období Villiama Shakespeara (1564-1616) a vychádza zo skorej modernej angličtiny (Early Modern English). Práve vďaka Shakespearovi sa dodnes v angličtine používajú výrazy, ktoré on vo svojej tvorbe použil. Ešte pred narodením samotného Shakespeara dopomohlo k rozmachu modernej angličtiny vynájdenie kníhtlače v roku 1476. Knihy sa tlačili a uverejňovali vo väčších nákladoch ako tomu bolo dovtedy. Postupne sa učili čítať aj nižšie spoločenské vrstvy. Práve Shakespeare a jeho diela priniesli do angličtiny výrazy, ktoré sa dovtedy nepoužívali. Jeho diela spoločne s vydaním Biblie kráľa Jakuba mali veľký vplyv na rozvoj modernej angličtiny. Tá sa postupom času udomácňovala v rôznych končinách sveta ako v Afrike, Austrálii či Severnej Amerike. Moderná angličtina má veľa rôznych dialektov, ktoré sa používajú po celom svete. Stačí spomenúť americkú angličtinu, britskú angličtinu, pakistanskú alebo karibskú angličtinu.
S príchodom rôznych technologických vymožeností sa postupom času začal klásť dôraz na tvorbu nových slov a slovných spojení, ktoré by slúžili na opis technológií a nových vecí. Tu sa angličtina akoby začala obracať smerom ku grečtine a latinčine. Slová ako oxygen, protein, democracy, cyberspace alebo schizoprenia pochádzajú práve z gréčtiny.
Angličtina je jazyk, ktorý sa neustále vyvíja. Je všeobecne známe, že až 70% slov, ktoré sa v angličtine používajú sú vypožičané z iných jazykov. Približne 1500 nových slov je pridaných každý rok do oxfordského slovníku. Môžeme teda vidieť, že angličtina v sebe nesie črty iných európskych jazykov. Je to vlastne jazyk, ktorý vznikol spojením niekoľkých jazykov a kultúr, aby sa vytvoril jeden dorozumievací jazyk „lingua franca“, ktorý dnes slúži väčšej časti populácie na prenos informácií.
Na záver by som ešte rád zodpovedal otázku, ktorú mi často dávajú moji žiaci. Chcú totiž vedieť, ktorá je to teda tá správna angličtina. Podľa mňa by mal každý používať tú angličtinu, ktorá mu vyhovuje, či už to je britská, americká alebo škótska. Existuje však jedna, ktorá je považovaná za štandardnú angličtinu. Received Pronunciation (RP) alebo teda BBC English je považovaná za akúsi centrálnu angličtinu so štandardným prízvukom. Je to angličtina, ktorá má svoju sociálnu prestíž vo Veľkej Británii a často je označovaná ako (the) King’s English, a teda kráľovská.